MLOKi / RECENZIA: Démoni Dominika Tatarku, démoni súčasnosti

Repertoár veľkých divadiel sa pripravuje so značným predstihom. Sú to mesiace, niekedy aj roky. Môžeme len odhadovať, či naštudovanie zvoleného textu, premiérované až o jednu či dve sezóny neskôr, zapadne do spoločenského diania alebo zapadne prachom. Dramaturgia Činohry Slovenského národného divadla však v poslednom období jasnozrivo vyberá také spracovanie minulosti, ktoré sa ukazuje ako výsostne aktuálne.

Dávid Paška, režisér inscenácie Činohry Slovenského národného divadla Tatarka, označil súvislosti, z ktorých vychádzal a ktorými sa musel zaoberať, za retro. Bratislavský rodák, nedávny absolvent viedenských umeleckých štúdií, pochádza generačne, ale aj myšlienkovo z externej pozície. Podobne ako Dušan David Pařízek, v Nemecku pôsobiaci Čech, režíroval v SND inscenáciu Pes na ceste o ikone slovenskej literatúry – Pavlovi Vilikovskom, aj Paška prichádza zvonku, z Európy, s rakúskym tvorivým tímom, aby ponúkol nezaťažený pohľad na 20. storočie prostredníctvom postavy spisovateľa Dominika Tatarku. Kým Vilikovského pohľad sa ukazuje síce ako kritický, no v konečnom dôsledku voči vlastnému národu láskavý, osud Tatarku, ktorý sa postupne vylúpne z koláže rôznych jeho textov (najmä Prútené kreslá, Démon súhlasu a Sám proti noci) je výsostne tragický a boľavý. Keď pred rokom začal Paška Tatarkove texty autorsky spracúvať do divadelnej hry, nikto nemohol tušiť, ako tri úseky jeho života aktuálne odzrkadlia našu žitú realitu.

Čítať ďalej: mloki.sk /internetový časopis o kultúre, ktorý vydáva Kultúrny spolok MLOKi/